Zamestnanci Bratislavského Volkswagenu vyslaní do nemeckého Emdenu mali byť ubytovaní na hotelovej lodi. Po príchode však zistili, že hotelová loď môže byť aj turistická ubytovňa na vode.
Pracujem ako halový predseda v Moderných odboroch Volkswagen (MOV) v Bratislave. V tomto blogu vám priblížim túto nešťastnú situáciu a nakoniec poviem ako to celé dopadlo.
8.8.2019 (pondelok) Zamestnanci VW SK (Volkswagen Bratisava) opustili svoje rodiny na Slovensku, aby pomohli našim kolegom v Emdene s nábehom nového Passatu. Po príchode ich však čakalo nemilé prekvapenie. Prvotný úžas pri pohľade na veľkú bielu loď vystriedalo vytriezvenie pohľadom na vybavenosť ich nových domovov. Unavení po dlhej ceste ich privítali dvoj a štvorlôžkové apartmány, alebo skôr kabínky, ktoré presvetľovalo okno, ktoré sa nedalo otvoriť. Malá izbička s dvomi poschodovými posteľami (v jednej izbe bol ubytovaný jeden zamestnanec) a s malou uličkou uprostred disponovala aj toaletou a sprchovým kútom. V kúpeľni nad umývadlom však vyčnieval nepríjemný piktogram zakazujúci nepiť vodu z vodovodného kohútika. Nedostatkov akoby len pribúdalo a vysnené ubytovanie na lodi sa pre našich kolegov stalo nočnou morou. Nepohodlie v úzkych priestoroch bez prístupu k pitnej vode znásobila absencia chladničky a chýbajúca teplá strava, ktorú mali mať zabezpečenú. Naši zamestnanci mali mať pôvodne v Nemecku vybavené bankové účty, čo sa nakoniec neudialo, keďže nemajú v Nemecku trvalý pobyt. Niektorí však z tohto dôvodu nechali svoje platobné karty doma a disponovali len malou hotovosťou.
Ubytovacia loď
Naši kolegovia nás kontaktovali a poslali nám fotografie, aby sme si sami urobili obraz o ich novom domove, v ktorom mali stráviť tri mesiace.
Keď je riešenie problému v nedohľadne
Od začiatku sme boli v kontakte s členom predstavenstva za personálnu oblasť vo VW Bratislava, ktorý spolupracoval na riešení tejto nešťastnej situácie spolu s vedením VW Emden. Naše vedenie spolu s vedením VW Emden spoločne navštívili ono ubytovacie zariadenie a uznajúc diskomfort našich kolegov prisľúbili riešenie v čo najkratšej dobe. Emden je však malé mestečko, navyše je momentálne obdobie špičky turistického ruchu a úloha ubytovať tu takmer stovku zamestnancov sa ukázala ako nemožná. Takmer všetky hotely boli plné, alebo neprijímali dlhodobých klientov. Začal teda hon na ubytovacie zariadenia v okruhu do 50 km od Emdenu. Ako sa týždeň blížil ku koncu svitala nádej, že VW Emden skutočne nájde nové, ale hlavne vhodné ubytovanie. V priebehu týždňa sme sa skontaktovali s podnikovou radou v Emdene, preverovali možnosti a zároveň sme spoločne hľadali riešenia na novovzniknuté problémy. Čas rýchlo plynul a výsledky stále v nedohľadne. Rozhodli sme sa teda pre osobnú návštevu našich kolegov a zástupcov zamestnaneckej rady v Emdene. Vďaka kolegom z Emdenu sa podarilo zabezpečiť na tomto rokovaní aj účasť člena predstavenstva za personálnu oblasť vo VW Emden. Témy boli jasné: kto je zodpovedný za aktuálnu situáciu, ako sa bude ďalej riešiť, kedy sa začnú sťahovať naši kolegovia, ako budú cestovať do práce.
Vyrazili sme teda na cestu.
Vyrazil pracovný tím MOV v zložení: p. Jolana Julkeová – 
podpredsedníčka Moderných odborov Volkswagen, p. Pavel Zdenek – interná komunikácia a moja maličkosť. Rovnakou trasou cestovali aj naši kolegovia z VW SK, čo nám bolo úprimne ľúto. V Čechách pravdepodobne ministerstvo dopravy vyhralo v lotérii a tak sa rozhodli takmer každý kilometer opravovať aspoň kúsok cesty. Google maps sa zjavne prepočítal, keď nám sľuboval príchod do Emdenu po desiatich hodinách cesty. Vyrazili sme niečo pred šiestou a „už“ o ôsmej večer sme sa tešili z príchodu na miesto.
Prvé stretnutie s kolegami
Prišli sme priamo do prístavu, kde už nás čakalo zopár kolegov. Keď nám porozprávali svoj príbeh, prišli sme na nové okolnosti a témy, ktoré sužovali našich kolegov. Jeden z kolegov nám urobil sprievodcu a ukázal nám ako to teda bývajú. Zistili sme, že na internete je toho písaného podstatne viac, čo s realitou nemá nič spoločné a naopak sme objavili nové témy, ktoré spomínané nikde neboli. Napríklad, že v tej malej izbičke/kajute sú ubytovaní štyria nebola pravda, sú ubytovaní po jednom, alebo že bývajú v nehygienickom prostredí, kolegovia nás informovali, že izby upratujú lodné upratovačky aj keď by to mohli robiť precíznejšie, alebo tiež že v kajutách nie je vzduch, v celom komplexe funguje ventilačný systém ako aj klimatizácia i keď sú problémy s jej nastavením. Našli sme aj pozitíva a to, že na každej izbe je televízor i keď jeho umiestnenie nie je práve najvhodnejšie, ale je potrebné aj dodať, že naši kolegovia majú k dispozícii veľké spoločenské priestory kde je napríklad pin-pong, veľký televízor, alebo bežiace pásy (aj keď väčšina z nich nefunguje). 
Aj tak to na pohľad nevyzeralo hygienicky v poriadku a neustále bol cítiť závan, ktorý pripomínal ubytovňu z unimobuniek. Keby som mal klaustrofóbiu, asi by som vyskočil cez to okno, ktoré nedá otvoriť. Úzke izby a ešte užšie chodby. Celé mi to pripadalo ako z filmov, v ktorých sa naháňajú banditi v suteréne lode. Skutočne to nevyzeralo ako hotel, ale skôr ako ponorka. Napriek tomu, že toto ubytovanie vraj spĺňalo štandardy industry*, tak sa ani len zďaleka nepribližovalo VW štandardom, ktoré môžeme vidieť u kolegov, ktorí išli pracovať napríklad do Wolfsburgu, alebo kdekoľvek inde v histórii vysielania zamestnancov VW SK. Vyšli sme von z tohoto „zážitkového“ zariadenia a rozlúčili sme sa s našimi kolegami.
Vzhľadom k tomu, že je v Emdene skutočne ťažké nájsť voľné ubytovanie, boli sme ubytovaní v zariadení pripomínajúce turistickú ubytovňu. Boli to také unimobunky s peknou fasádou a pekne vŕzgajúcou podlahou. Pôvodne sme sa chceli ubytovať s našimi kolegami na lodi, ale vzhľadom k tomu, že ubytovanie zabezpečovala spoločnosť výhradne pre VW Emden, bolo jednoduchšie nájsť niečo voľné v meste. Po 14 hodinovej ceste a nasiaknutí novými informáciami sme vôbec neriešili kvalitu nášho ubytovania. Aspoň sme si mohli vycibriť empatie voči našim kolegom, ktorí na tom boli výrazne horšie vzhľadom na to, že v aktuálnom ubytovaní mali stráviť približne tri mesiace.
Druhý deň
Na druhý deň sme sa ráno o desiatej zúčastnili rokovania, ktoré sme si dohodli s členmi podnikovej rady v Emdene, ktorí na naše požiadanie dohodli stretnutie aj s členom predstavenstva za personálnu oblasť vo VW Emden. Neskôr sa pridal aj člen predstavenstva za personálnu oblasť z nášho bratislavského závodu a predsedníčka odborov IG Metal Emden. Vďaka intenzívnej spolupráci, ochote a s troškou náhody sa podarilo namiešať tento kokteil stretnutia s významnými funkcionármi a tak sme mohli za jedným stolom sedieť spoločne s tromi vysoko postavenými zástupcami zamestnancov, ako aj s najvyššími personalistami oboch našich závodov. 
Hlavnou témou boli opatrenia, ktoré zlepšia podmienky ubytovania našich kolegov v Emdene. Rokovanie prebiehalo konštruktívne, avšak nechýbali ani emócie a to nielen z našej strany, ale aj zo strany IG Metal Emden, ktorí rovnako kritizovali vedenie podniku za vzniknutú situáciu. Napriek tomu, že nás vedenie VW Emden uistilo, že aktuálne ubytovanie spĺňa štandardy Industry*, zhodli sme sa na tom, že v žiadnom prípade nespĺňa štandardy VW koncern. VW Emden zabezpečilo toto ubytovanie na lodi pomocou zmluvnej spoločnosti, ktorá popísala vybavenosť lodi v rámci štandardov idustry*. Na papieri však môžu vyzerať veci inak ako je tomu v skutočnosti a to sa potvrdilo aj v tomto prípade. Na konci rokovania, ktoré sa výrazne predĺžilo sme sa dohodli na efektívnejšej spolupráci, zlepšení vzájomnej komunikácie, ako aj na urýchlenom presťahovaní našich kolegov.
Naši zamestnanci mali mať zabezpečenú stravu ráno, na obed aj večer. Spoločnosť, ktorá zabezpečila loď a mala zabezpečiť aj stravu, však stravu nezabezpečila tak ako mala (poskytujú sa len raňajky) a namiesto toho poskytuje zamestnancom finančnú kompenzáciu. Odôvodnila to tým, že nemá dostatok personálu. Kompenzácia je vo výške 5€ za jedno jedlo, teda spolu je to 10€ na deň. V Nemecku je podľa mňa 5€ suma, ktorá stačí tak na raňajky, ktoré ale zabezpečené majú a nie na plnohodnotné teplé jedlo na obed či večeru. Firma sa teda jednoducho vyhla plneniu dohody s argumentom, že nemá personál.
Bez pitnej vody sa dá zaobísť len ťažko, ale musím povedať, že tento problém riešil Emden bezodkladne a zabezpečil zamestnancom minerálky, ktoré majú každý deň v dostatočnom počte priamo na lodi k dispozícii.
Pranie vo veľkých priemyselných práčkach malo tiež svoje mínus. Oprané veci boli vložené do zberného vreca a odovzdané majiteľovi, ktorý ich mal samozrejme veľmi pokrčené a navyše podľa slov našich kolegov mali aj nepríjemnú arómu práve vďaka úžitkovej vode.
Elektrocentrála, ktorá zásobovala ubytovací komplex elektrinou spôsobovala na celej lodi vibrácie, na ktoré ma upozornila kolegyňa, ja som ich začal vnímať až po tomto upozornení, ale za to som ich odvtedy pociťoval neustále, keď som stál na mieste, alebo som sa o niečo opieral.
Spoločné stretnutie so zamestnancami a predstavené riešenie
Nasledovalo spoločné stretnutie s kolegami vyslanými do závodu v Emdene, vedenia podnikovej rady, vedenia VW Emden a tiež zástupcov IG Metal Emden. Toto stretnutie viedol člen predstavenstva za personálnu oblasť VW Slovakia. Hneď v úvode sa člen predstavenstva za personálnu oblasť VW Emden všetkým našim kolegom ospravedlnil za vzniknutú nepríjemnú situáciu, v ktorej sa ocitli, a zároveň dodal, že im bola predstavená úplne iná forma ubytovania. Toto ospravedlnenie naši kolegovia prijali potleskom. Je dobré vidieť, že aj člen predstavenstva dokáže priznať chybu. Vedenie prítomných informovalo, že do konca mesiaca by mali byť všetci naši kolegovia presťahovaní do hotelov v okruhu tridsiatich kilometrov a do práce sa budú rozvážať pomocou ďalších služobných vozidiel, ktoré im budú pridelené. Už v ten víkend sa sťahovali prví kolegovia do nových dočasných domovov na kvalitatívne vyššej úrovni.
Posledné stretko s kolegami
Poobede sme sa opäť vrátili na loď za našimi kolegyňami a kolegami. Zabezpečili sme pre nich malé občerstvenie, a až do večerných hodín sme s nimi debatovali nielen o stretnutí s vedením, ale aj o iných rôznych témach. Mali radosť, že sme prišli a že sme si mohli aj takto neformálne pokecať. Všetci sme jedna veľká rodina a o to viac nás mrzelo, že sme sa nestretli aj s poobednou zmenou. Vyčerpaní po náročnom dni, ale zato s dobrým pocitom sme sa vrátili do „hotela“. Čakala nás náročná cesta domov a tak som si povedal, že počas nej napíšem tento blog. Nečudujte sa preto, ak je podľa Vás príliš dlhý. Aj tak sa mi zdá, že by mohol byť aj dlhší, ak by som v niektorých veciach zašiel do detailov 😉 
Na záver chcem poďakovať všetkým, ktorí sa podieľali na riešení tohto medzinárodného problému.
*Štandardy bežne používané pri ubytovávaní zamestnancov v priemysle v rámci EU
Celá debata | RSS tejto debaty