Dušan Chalupa

Dňa 5. októbra2020 sa vo Volkswagene začali odborárske voľby. Kandidáti sa môžu uchádzať o miesta halových predsedov, ale aj o najvyššie funkcie v MOV (Moderné odbory Volkswagen).

Pracujem ako halový predseda MOV na montáži a vzhľadom k tomu, že sa s kandidátmi na akúkoľvek funkciu zjavne roztrhne mech, rád by som vám v tomto blogu priblížil, čo obnáša práca odborárov, jej výhody, nevýhody a mieru zodpovednosti ktorú nesie každý jeden zástupca zamestnancov.

Zľahčenou formou som vám už opisoval denný život radového odborára v staršom blogu „Zlatý život odborára, nič nerobí a zarába ako malý Boh“. Dnes budem písať z trochu iného pohľadu a možno menej zábavnou formou ako minule. Mnohí moji kolegovia/zamestnanci nevedia presne, čo to znamená byť odborár (odborový funkcionár). Predovšetkým majú predstavu o odborárovi ako o funkcionárovi, ktorý vysedáva v kancelárii, občas si ide s kolegami z výroby pokecať, aby sa udržal na svojej „stoličke“ aj ďalšie volebné obdobie a sem tam niečo odsúhlasí na tom svojom výbore (výbor-pravidelné stretnutia členov výboru ako druhého najvyššieho orgánu určené ku kolektívnemu rozhodovaniu a riešeniu podnetov). Nečudujem sa, že si zamestnanci vytvorili takýto obrázok, veď nemôžu vedieť, čo je skutočnou náplňou práce odborového funkcionára, keď im to nikto nepovie.

Halový predseda má na starosti svoj úsek a problematiku s ním spojenú. Musí dohliadať na dodržiavanie predpisov, zákonníka práce (ZP) a kolektívnej zmluvy (KZ). Napríklad na montáži k tomu patrí aj kompetencia v súvislosti s normovaním práce, teda vyťažením zamestnancov, rýchlosťou linky, zmenou prestávok a pod.. Tieto kompetencie nie sú automatické, je to vecou dohody so zamestnávateľom a mierou argumentačných schopností v súvislosti s odvolávaním sa na interné predpisy, dohody, ZP a KZ.

Vo VW sú vytvorené rôzne komisie, ktorých sa haloví predsedovia zúčastňujú a riešia potrebné podnety a témy. Napríklad sú to komisia BOZP, sociálna komisia, komisia zdravotnej spôsobilosti, dopravná komisia, škodová komisia, komisia pracovného času a ďalšie. K tomu je množstvo ďalších termínov, ktorých sa haloví predsedovia zúčastňujú v rámci zastupovania zamestnancov v danom úseku. K týmto termínom možno priradiť pracovné stretnutia s vedúcimi zamestnancami, a to až po najvyššiu úroveň vedenia segmentu. Na týchto stretnutiach sa predovšetkým riešia nedostatky a podnety od zamestnancov. K takýmto stretnutiam možno priradiť aj stretnutie napr. Ergotímu, ktorého účelom je zlepšenie ergonómie pre zamestnancov. Každý zo spomenutých termínov a mnoho ďalších, ktorým som v tomto článku nevenoval pozornosť so sebou prináša prípravu na neho a prípadne odovzdanie spätnej väzby, alebo venovanie ďalšieho času pre dotiahnutie riešení a ich aplikáciu do konca. Popri tejto, nazvem to oficiálnej časti pracovných úloh halových predsedov je samozrejme dôležité venovať sa aj individuálnym potrebám členov odborovej organizácie. Naši kolegovia často prichádzajú s opodstatneným pracovným či súkromným problémom, s ktorým potrebujú pomôcť. Stretávame sa aj s podnetmi, ktoré stačí len správne nasmerovať napríklad na vedúcich, ktorí zväčša majú v kompetencii aj záležitosti, ktoré zástupcovia zamestnancov, teda odborári nemajú a nevedia posunúť ďalej. Rozumiem aj tomu, ak sa na odborára niekto obráti s problémom, ktorý buď nevie, že má riešiť jeho vedúci, alebo jednoducho nechce, pretože si nevychádzajú a pod.. Odbory by mali nastupovať len v tom okamihu, ak niečo nejde prirodzenou cestou a vedúci napríklad nechce riešiť problém, ktorý je v jeho kompetencii. Musím samozrejme spomenúť aj problémy neodborárov. K tým sa pristupuje podľa presvedčenia halového predsedu, ktorého neodborár osloví. Halový predseda sa nemusí vôbec zaoberať neodborármi a ich témami a taký zamestnanec nemá zástupcu, ktorý by mu pomohol v prípade, že potrebuje pomôcť pri riešení akéhokoľvek osobného problému, alebo so zamestnávateľom.

Súhrn všetkých pracovných záležitostí, ktoré som uviedol je prevažne v tzv. teréne, teda mimo svoju kanceláriu. Preto sa tiež nečudujem, ak nás kolegovia zamestnanci nevidia v kancelárii celý deň. Podobné je to s videním odborára na linke resp. na úseku, ktorý zastupuje. Nie je možné zastaviť sa za každým a pozdraviť ho, či porozprávať sa s ním . Okolnosti, ktoré som uviedol vyššie, hovoria o rozpätí zodpovednosti, ktorú má halový predseda zastupujúci zamestnancov na svojom úseku. Rovnaké okolnosti však vedú k obrazu, ktorý si vytvoria zamestnanci, pretože svojho odborára fyzicky nevidia každý deň, alebo si ho jednoducho nevšimnú keď ide okolo, a to vedie k dehonestovaniu jeho práce. Táto skutočnosť so sebou prináša tlak na pracovné výkony, ktoré v realite nie je možné dosiahnuť a možno aj preto mi už pár kolegov povedalo, že v týchto voľbách už kandidovať nebudú. Nie je jednoduché, keď aj napriek svojej snahe nedokážete vyriešiť všetko a nakoniec z toho vyjdete ako zlý, ktorý vlastne môže za to, že sa niečo nepodarilo vybaviť. Nie zamestnávateľ, ktorý zmenu neumožnil, ale vy, ktorý ste ho nepresvedčili, lebo ste na to nemali napr. žiadnu kompetenciu, ste v konečnom dôsledku vinník.

Niekto si pri čítaní tohto článku možno povie, že číta peknú zbierku výhovoriek a niekto zasa aspoň z časti porozumie, o čom odborárska práca je. Za všetkým týmto sa navyše neskrýva ani finančný benefit, ktorý by mesačne vyčaril úsmev na tvári a pravidelne tak presviedča majiteľa bankového účtu, že to stojí za to. Väčšina novozvolených funkcionárov totiž príde o časť svojej mzdy, ktorú tvoria príplatky za zmennosť, funkciu a podobne, ktoré poberali doteraz. Aj odborári zarobia rovnaké peniaze ako zamestnanci a na triedu si musia počkať, alebo sa už ďalej posunúť nevedia. Všetko rovnako závisí od ich vedúceho.

Keď už som pri tých vedúcich Moderných odborov Volkswagen, rád by som sa s vami podelil aj o skúsenosti s vyššou pozíciou v odboroch.

Predsedovi a podpredsedovi odpadá povinnosť zúčastňovať sa množstva termínov na halách, no čaká ich množstvo ďalších, ktoré sa sústreďujú na problematiku, ktorá je v réžii od vyššieho manažmentu až po vedenie spoločnosti, či dozornú radu VW SK. Práca na vysokej úrovni riadenia už vyžaduje aj odbornosť, diplomaciu a argumentačné zručnosti spojené s poznaním problematiky, a to aj tej odborárskej, nie len výrobnej. Okrem stretnutí, na ktorých sa riešia problémy na najvyššej úrovni riadenia, najvyšší odboroví funkcionári zároveň reprezentujú odbory aj navonok. Najvyššie vedenie MOV musí ovládať všetky vnútro-odborové dokumenty/predpisy, vnútro-podnikové dokumenty/predpisy, ako aj kolektívnu zmluvu, jej prílohy a samostatné dohody a samozrejme aj platnú legislatívu.

Aby mohli odbory prežiť a hlavne posunúť sa ďalej, je dôležité zamerať sa na odbornosť a neustále vzdelávanie, intenzívnu komunikáciu s členmi a nezaoberať sa žabomyšími vojnami či bojovať s veternými mlynmi ak nie je perspektíva úspechu a hlavne ak z toho nemajú úžitok zamestnanci, pretože pre nich a vďaka nim tu naše odbory sú.

K všetkému vyššie uvedenému je možno ešte dôležitejšie poznanie spôsobu ako vôbec odborová organizácia funguje. Nový kandidát na predsedu by sa mohol nemilo prekvapiť po zistení, že búchanie do stolu a pekne znejúce reči o prínose a radikálnej zmene boli v konečnom dôsledku len prázdne sľuby a ocitne sa v stave beznádeje a zlosti, že mu nikto tú sľubovanú zmenu nedovolil. Áno, predseda totiž nie je ten, ktorý výhradne rozhoduje. Na všetky povedzme technické, vnútro-odborové záležitosti sú interné dokumenty/predpisy ako napr. Stanovy, Štatút, Volebný poriadok a podobne. Štruktúra odborovej organizácie sama hovorí o tom, že najvyšším orgánom je Konferencia (teda zhromaždenie delegovaných členov, ktoré sa koná spravidla raz za rok), druhým najvyšším orgánom je Výbor odborovej organizácie. To sú riadiace orgány, ktoré určujú, akým smerom sa budú odbory uberať, kto ich napríklad bude zastupovať vo verejných otázkach či na rôznych stretnutiach.

Posledných pár viet bolo možno pre niekoho vytriezvenie, ja som však za takéto „pravidlá“ rád, pretože práve toto je to o čom odbory sú, teda o kolektívnom rozhodovaní a nie o rozhodnutí jednotlivca. Dôležitejšie než búchanie do stola a pevná ruka je schopnosť pracovať s ľuďmi a  hlavne s vlastnými podriadenými. Výbor je podľa novej štruktúry MOV zložený z členov výboru, medzi ktorých patrí skupina uvoľnených (Haloví predsedovia) a neuvoľnených (radoví členovia). Teda novozvolený výbor bude mať v rukách zásadné určovanie priorít odborovej organizácie. Samozrejme, že aj predseda má významné slovo a spôsob presadzovania záujmov výboru je v jeho réžii. Každý, kto začne uvažovať o tom, že by sa chcel angažovať v odboroch, a je jedno na akej funkcii, či je to predák, člen výboru, halový predseda, podpredseda, alebo predseda by si mal položiť základnú otázku „Prečo?“. Prečo chcem kandidovať? Čo od toho očakávam? A samozrejme je dobré si preveriť, čo je možné dosiahnuť a čo nie? Priority odborov sú starostlivosť o členov, pomáhať členom v sociálnej núdzi, v prípade bossingu, alebo mobingu či iných individuálnych problémoch a zastupovať celú skupinu zamestnancov s prioritou zameranou na zlepšovanie ich pracovných a mzdových podmienok. Odvaha, vytrvalosť, odbornosť, odolnosť voči hejterom, charakter a v neposlednej rade srdce na správnom mieste, sú predpokladom pre to zvládnuť funkciu odborára. Nestačí v deň volieb učiniť zásadné a hromživé vyhlásenia so zaťatou päsťou. Už dávno mal byť vidieť záujem niečo pre odbory a teda pre členov urobiť a angažovať sa, nie len kritizovať, alebo čakať na príležitosť, ale aktívne pracovať. Každý z kandidátov si musí uvedomiť, že odborárčina sa nerobí od šiestej ráno do druhej poobede, ale je to práca často aj vo večerných hodinách a počas víkendov. Každý z kandidátov by mal vedieť, že pokiaľ chce túto prácu vykonávať zodpovedne, bude musieť obetovať aj čas zo svojho súkromia.

Aby tento blog neobsahoval zväčša len problematiku a prekážky, ktoré budú čakať na novú garnitúru, je priam nutné pokračovať a tým uzavrieť tento blog o obsahu a zbierke odborárskych „zákonitostí“ tou najpozitívnejšou časťou odborárskej práce. Radosť z práce ktorú odborár odvádza nepredstavuje plat, alebo radosť z nekonečných rokovaní a doťahovaní sa o tom, kto má pravdu, ale vyriešenie problému, pomoc zamestnancom, ktorí sú v núdzi, vyjednanie lepších pracovných podmienok a podobne. Najväčšou satisfakciou pre odborára je obyčajné ďakujem od človeka, ktorému mohol pomôcť.

Ten pocit je verte mi, neopísateľný…