Dušan Chalupa

Prvé výročie historicky prvého ostrého štrajku vo Volkswagene, ktorý zorganizovali Moderné odbory Volkswagen sme oslávili víťazstvom!

V spore medzi ZO OZ KOVO VW SK (ďalej len KOVO) a Modernými odbormi Volkswagen o tom, ktorá organizácia bola najväčšia resp. väčšinová sme dnes vyhrali. Krajský súd v Prešove zamietol podanú žalobu zo strany KOVO na preskúmanie rozhodnutia rozhodcu, čím potvrdil oprávnenie vylúčenia KOVO z minuloročného kolektívneho vyjednávania.

Späť k histórii 

Kolegov sme korigovali prostredníctvom megafónov

Dnes je tomu rok, čo sme sa prvýkrát v histórii VW stretli pred bránami podniku a odstavili výrobu na neuveriteľných šesť dní. 20. júna 2017 začalo šesť dní ostrého štrajku, počas ktorých sme viedli rôzne diskusie, bližšie sme sa spoznávali a stali sa z nás bližší priatelia. Spomínam, akoby to bolo včera, keď sa ma asi každých desať metrov niekto pýtal, či si nedám klobásku, alebo pivko (samozrejme nealko), keď bol opaľovací krém nedostatkovým zbožím, keď si nielen speváci, ale aj kolegovia podávali mikrofón na mobilnom pódiu, keď nám hasiči spríjemňovali pobyt na nekonečnom slnku, keď sme sa kúpali vo fontáne a keď sme počas nočnej zmeny neboli unavený ba naopak prišli sme domou po šichte s úsmevom na tvári. Neutíchajúca nostalgia dnes prevláda v mojej mysli azda už od rána a napriek neuveriteľne náročnej práci a nedostatku spánku nás organizujúcich túto svetovú udalosť, spomínam na štrajk v dobrom a pripomínam si, ako sme všetci držali jeden koniec povrazu spoločne, bez výhrad, ako rodina.

Zamestnancov sme pravideľne informovali o priebehu kolektívneho vyjednávania

Nechcem v žiadnom prípade znevažovať túto udalosť, akoby sme organizovali festival, i keď sa okoloidúcim mohlo zdať že práve tak tomu je. Práve naopak, rád by som zdôraznil vážnosť vtedajšej situácie a zároveň by som rád zložil poklonu ako spoluorganizátorom, tak zamestnancom, ktorí dokázali udržať svoje vášne na uzde a uspokojili sa len so zdvihnutým prstom na vedenie a ukázali tak profesionálny prístup aj radových zamestnancov VW. Keď vidím v novinách, TV, alebo na sociálnych sietiach ako sa dokážu správať štrajkujúci v západných vyspelých krajinách, ktorým nie je cudzie devastovať cudzí majetok, ktorý im príde pod ruky, tak som za nás, za naše Slovensko vďačný a nevadí mi, ak niekto nazve náš štrajk ako festivalom.

Štrajku predchádzalo mnoho udalostí, ktoré nás priviedli až pred brány podniku. Od zbytočného naťahovania sa s KOVOm, kto je väčšinový, neustáleho preťahovania vyjednávania, vyjednávania so sprostredkovateľkou, cez zbieranie podpisov, ktorých bolo cez 80%, následne vyhlásenie štrajku a nakoniec samotným štrajkom, nehovoriac o zrušení dohôd o zrážkach, čo sme vnímali ako snahu o oslabenie postavenia našej odborovej organizácie Moderné odbory volkswagen.

V nedeľu 25. júna skončilo kolektívne vyjednávanie, okolo ôsmej večer sme oznámili výsledky vyjednávania a z posledných síl sme sa vracali domov. Šesť dní štrajku za nami a všetci sme sa vrátili naspäť do práce. Teda ja nie, ja som šiel v pondelok ráno s tvárou nevyspaného Mexičana na štátnice 🙂

Na obrázku p. Smolinský spolu s tímom Moderných odborov Volkswagen

Pri príležitosti tohto výročia by som vám v prvom rade poďakoval za dôveru, ktorú ste do nás vložili svojim súhlasom so štrajkom a následne s vašou prítomnosťou na ňom.

Pomohli ste nie len sebe, ale aj ostatným, ktorí sa nami nechali inšpirovať. Sledujem vývoj vyjednávaní na Slovensku, ale aj v zahraničí a to čo sme my začali pokračuje nielen u nás, ale aj ďaleko za hranice. Som hrdý na nás, na vás a na tých, ktorí sa neboja si vypýtať to, na čo majú nárok.

 Boj o lepšie platy a pracovné podmienky však nekončí a preto som rád, že som súčasťou silných odborov, pretože samé sa to nespraví 😉