Rodinkárstvo možno definovať ako: Uprednostnenie svojho známeho, kamaráta, alebo blízkeho pred racionálnym rozhodnutím.
Tento problém sa týka skutočne všetkých a to aj dobrých manažérov pri rozhodovaní o budúcom obsadení na určité pozície.
Predstavme si že sme vo vedúcej funkcii. Je na nás aby sme vybrali vhodného adepta na nejakú zodpovednú pracovnú pozíciu.
Spôsoby rozhodovania:
Pozrite sa ešte raz na ponúkané možnosti a než budete pokračovať v čítaní sa zamyslite nad tým ako by ste jednali vy a čo by bolo podľa vás najlepšie. Ak vás napadne ešte iná možnosť, tak pouvažujte aj nad ňou.
Pre väčšinu je jednoduché si vybrať niečo z ponúknutých možností. Vybrať si jednu z možností je ten najjednoduchší spôsob ako túto situáciu vyriešiť.
Určenie následníka pracovnej pozície je rozhodnutie, ktoré sa s vami povlečie ešte dlho po rozhodnutí, obzvlášť ak sa rozhodnete a váš následník nebude pre danú pozíciu ten „pravý“.
Preto je dôležité túto úlohu zobrať zodpovedne a využiť všetky dostupné zdroje informácií a preskúmať všetky možnosti.
„Viem o dobrom mieste a mám známeho čo by sa na to hodil.“
Toto je bohužiaľ veta, ktorá vystihuje spôsob rozhodovania niektorých manažérov a ktorá sa zdá byť neškodná.
Dohadzovanie miest a uprednostňovanie nekvalifikovaných pracovníkov na základe odporúčania tretej osoby môže byť pre podnik míľnik, v ktorom začína pokles produktivity manažmentu, ktorý sa odrazí aj na výkone zamestnancov či procesov spadajúcich pod danú pozíciu.
Ak je totiž potrebný pracovník, ktorý ovláda isté programy, systémy, má potrebné skúsenosti a namiesto toho obsadíme človeka, ktorý je zodpovedný, ochotný a snaživý, nedostaneme takého výsledku, aký sa od neho očakáva.. Tento nedostatok je však potrebné eliminovať, alebo kompenzovať. A tu sa stáva ďalšia chyba, keď sa problémy neriešia ale len presúvajú, dočasne upravujú alebo kompenzujú. Takže namiesto riešenia vytvoríme novú pracovnú pozíciu, alebo presunieme problém na niekoho iného, alebo na inokedy.
Zo vzdialeného pohľadu sa nič vážne nestalo, ale komplikácie vyvolané zlým rozhodnutím, kedy sme vybrali nášho nekvalifikovaného, ale zato spoľahlivého človeka sa množia a riešenie je v nedohľadne.
Čo s tým? Veď nemôžem len tak teraz povedať, že som sa zle rozhodol a že by som rád toho človeka vymenil a ako by som mu to aj povedal, keď som mu ešte aj ja prízvukoval, že to zvládne nech sa ničoho nebojí?
Pracujete medzi podriadenými, ale ste komunikatívny a časom poznáte svojho nadriadeného a možno aj jeho nadriadeného. Ďalší posun však nastane ak vaši nadriadený zistia, že máte podobné postoje a názory na nejaké situácie. Tu vznikajú sympatie (sympatie vznikajú ak sa vám páči niekto, jeho názory, spôsob vyjadrovania atď. ale aj ak je vám podobný, teda má podobné názory…). Prirodzene sú nám sympatický ľudia, ktorý s nami súhlasia a vidia svet podobne. Niektorý sú si toho vedomý a zámerne toto všetko predstierajú, ale s týmto sme sa stretli už všetci, tak to ďalej nebudem moc rozoberať. Všeobecne nie sú takíto ľudia obľúbený medzi kolegami, keďže sa v skupine dajú odhaliť ľahko…
Ak človek získa sympatie medzi nadriadenými, potom už je jeho cesta vyššie viac menej uvoľnená a pri správnej príležitosti dostane aj možnosť svojej realizácie…
V tomto článku neodcudzujem tento proces, ale proces výberu vhodných pracovníkov na vyššie pozície. Pretože ak sa týmto spôsobom posunie vyššie pracovník, ktorý nevie jednať s ľuďmi, nemá potrebné vedomosti/skúsenosti, tak čas prinesie následky vášho rozhodnutia. Vedúci ktorý nevie jednať s ľuďmi ich nevie správne motivovať a to sa odráža na ich výkone a dochádzke (môj článok o motivácii nájdete tu). Rovnako ako keď spravíte ajtičkára z niekoho, kto síce ovláda výborne office, ale to je asi tak všetko čo ovláda…
Týmto to však nekončí. Takíto „vedúci/manažéri“ svoje nedostatky zakrývajú, ukazujú na druhých, aby sa vyhli konfrontácii, často až šikanujú svojich podriadených a to z dôvodu nadobudnutého ega, alebo pre posilnenie svojej pozície. Avšak nikdy ich nebudú pracovníci plne rešpektovať a v prípade kríze sa bez výčitiek postavia k spoločnosti chrbtom. Ich jednanie sa odráža na fluktuácii, výkonu, dochádzke a celkovej morálke podriadených pracovníkov.
Preto v záujme ako vašom tak aj spoločnosti v ktorej pracujete by ste mali takéto rozhodnutia zobrať skutočne vážne s nazretím do budúcnosti, aké dopady môže mať vaše rozhodnutia a s čistým svedomím tak rozhodnúť.
Človek je sociálny tvor a preto potrebuje mať niekoho s kým si rozumie vo svojej blízkosti. Preto tiež takého človeka podporí a doporučí. Pretože mu verí. Proti takémuto rozhodnutiu nič nemám, teda ak je v súlade s požiadavkami na vhodného adepta.
Je smutné že na vedúce pozície dosadený ľudia, ktorí si musia pre ich funkciu zvyšovať kvalifikáciu nemajú určený smer tejto kvalifikácie. Napríklad ak si manažér, ktorý si samozrejme jeho nový post zaslúži, musí zvýšiť vzdelanie je jedno akého bude smeru. Preto je u nás sociálna škola a jej podobné tak obľúbená. Teda spoločnosti je jedno, že má manažéra, ktorého si môže vychovať a určiť aspoň smer odboru vyššieho vzdelania a s ktorého by mohol byť aj skutočný manažér(ak by vyštudoval manažment), alebo technik(podľa potreby funkcie), ale namiesto toho prenechá možnosť voľby na človeka, pre ktorého je prioritou si vybrať čo najľahšiu školu, aby sa mu náhodou nestalo, že ju nespraví… Netvrdím že si tak vyberajú všetci, ale ruku na srdce, ak nám niekto ponúkne niečo bez roboty, alebo za niečo, tak je jasné že to chceme bez roboty…