Toto sú najčastejšie otázky a pripomienky, ktoré počúvam ak je práve debata o odboroch a ich potrebe v podniku. Na mnoho z nich však odpovedá samotný zákon.
Odborová organizácia je občianske združenie založené podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov. Znenie zákona tu.
Odbory sú dnes jediný skutočný nástroj pre zlepšenie daných, zákonných pracovných podmienok a ich kontrolu. Pracovník ako jedinec jednoducho nemá takú vyjednávaciu silu ako skupina a toto združenie/zväz teda jedná v mene zamestnancov/členov s vedením spoločnosti, aby obhájila zamestnanecké záujmy a tým zlepšovala pracovné podmienky. Tieto zmeny sú výsledkom kolektívneho vyjednávania ktorého legislatívou je Kolektívna zmluva. Odkaz na Ministerstvo Práce SvAR tu.
Zákon č. 2/1991 Zb. § 3a/2. Zákon o kolektívnom vyjednávaní hovorí takto: „Ak sa odborové organizácie nedohodnú na postupe podľa prvej vety, je zamestnávateľ oprávnený uzatvoriť kolektívnu zmluvu s odborovou organizáciou s najväčším počtom členov…“ Znenie zákona tu.
Jednoducho preto, že im to určuje Zákon č. 311/2001 Z. z. § 240/3 Zákonníka práce. Čas potrebný na výkon sa určuje dohodou atď. bližšie info v linku. Znenie zákona tu.
Ďalej by mohol nastať problém, kedy by príspevky nedokázali pokryť náklady na platy odborárov a prevádzku odborov v prípade, že by v odboroch bolo málo členov. Teda by sa mohlo stať, že by v malom podniku bolo málo členov a odbory by teda formálne existovali, no nikto by to jednoducho zadarmo nerobil.
Samozrejme, že existujú podniky, kde odbory vôbec nie sú, no jedná sa skôr o malé podniky, kde ich nie je až tak treba, keďže môže byť napríklad zodpovedný manažér zároveň kompetentný na úpravu pracovných podmienok po dohode priamo zo zamestnancami, môže ísť o podnik, kde sa podnik snaží zabrániť vzniku odborovej organizácii atď. To že odbory vo firme nie sú, ešte neznamená že ich tam nie je potreba.
Kto bude kontrolovať podnik, či vôbec dodržuje zákonník práce? Kto ochráni zamestnanca pred hromadným prepúšťaním? To sú otázky len základného typu, ale odborové organizácie zastrešujú aj iné potreby, než sú dané zákonom a na to nám slúži napríklad už spomínaná kolektívna zmluva, v ktorej sa rieši aj sociálna politika zamestnancov, ich ochrana atď. Ďalej ak sa bavíme o podniku, kde pôsobí napr. uvoľnený člen odb. org., môžeme svoje potreby riešiť priamo s ním.
Jednoznačná odpoveď teda aspoň z mojej strany je, že NIE! Väčšie podniky odbory potrebujú, aby so zamestnancami nemohli zaobchádzať, ako sa im zachce, lebo podnik sa nachádza za plotom, kde neplatia zákony, humanita a ani ľudské práva…
Z druhej strany sú odbory informačný kanál zamestnaneckých potrieb smerom k podniku, ktorý je dôležitý podnet uspokojenia zamestnanca, čím sa zvyšuje štandard jeho pracovného nasadenia.
Člen, ktorý je uvoľnený na výkon funkcie zástupcu zamestnancov je práve ten s ktorým môžete prísť do kontaktu, ak riešite nejaký problém zo zamestnávateľom, pracovné podmienky atď. a ste jeho zamestnanec. Samozrejme záleží aj od infraštruktúry, ktorá sa tiež odvíja od počtu členov.
Napríklad vo VW pôsobí takýchto uvoľnených členov hneď niekoľko, keďže je zástup tunajších odborov dostatočne veľký na to, aby mohli pôsobiť zhruba na každom väčšom úseku jeden. Môže to však byť aj cez tisíc zamestnancov, ku ktorým bol pridelený. Nečudujme sa potom, že sa nedokáže v tomto príklade sústrediť na každého samostatne v nejakom krátkom časovom horizonte. Mimo to jeho práca nie je len o tom chodiť po linke a riešiť potreby robotníkov, ale tiež má mnoho iných povinností(o tom ale inokedy).
Týmto si nechcem zastávať všetkých odborárov. Treba mať aj tu pochopenie a trpezlivosť, prípadne nečakať až sa sám zastaví, ale si ho vyhľadať. Isto sa nájdu takí, ktorí si svoje povinnosti neplnia a tým tiež poškodzujú meno samotnej odb. org. a iných členov/zástupcov odb. org. Riešenie je v prvom rade si dobre rozmyslieť koho si do takejto funkcie zvolím a v tom horšom prípade sa obrátiť na vyšší orgán/jeho nadriadeného.